pondelok 7. septembra 2015

...in his own words



Lucas Perny (po anglicky Lucas Perny, česky Lucas Perny, rusky Лукаш Перны, vlastným menom Bc. Lukáš Perný - zdroj) sa stal posledné mesiace vskutku známy aj mimo úzkych komunít známych a nadšencov alternatívnej hudby a milovníkov kultúry 60's a 70's, kde sa doteraz s relatívnym úspechom pohyboval. Bohužiaľ, k verejnosti sa dostali iba niektoré jeho jednotlivé politické vyjadrenia, kvôli čomu ho má zaškatuľkovaného iba ako ďalšieho zblúdilého alternatívneho politického aktivistu a fanúšika režimu spred roka 1989, ktorý sa napriek svojmu proklamovanému nekompromisne ľavicovému svetonázoru nebojí utiekať sa aj k značne odlišným názorovým skupinkám (včítane prispievania na serveri hlavnespravy.sk, alebo najnovšie - prepytujem - činnosť redaktora v časopise Zem a Vek).

Táto jeho viactvarosť prirodzene vyvolala prudké reakcie hejterov, ako aj šírenie rozličných viac či menej zmätočných informácií a dezinterpretácií jeho tvorby a postojov. 
Z toho dôvodu je potrebné napraviť niektoré dezinformácie na pravú mieru, a hlavne podotknúť, že osobnosť Bc. Lucasa Perneho je ďaleko komplexnejšia, avšak autormi hejtov, blogov a recenzií prehliadaná. Našťastie, na rozdiel od množstva iných osobností, pri ktorých by sme museli márniť čas ťažkým zhŕňaním ich diela a jeho interpretáciou (prípadne dezinterpretáciou), v prípade Bc. Lucasa Perneho je vec ďaleko jednoduchšia - tento človek píše o sebe veľmi rád a zverejňuje to na rozličných verejných weboch, takže z jeho vlastných slov môžeme vyskladať nielen jeho životný príbeh a priblížiť jeho názory, ale rovno aj spätnú analýzu jeho vlastného diela, ako aj jeho spoločenskej recepcie. Dámy a páni, prenechávame slovo Bc. Lucasovi Pernému, vysvetlivky a poznámky v prípade potreby sú doplnené kurzívou.

Životopisné údaje
“Lukáš Perný je synom Bc. Milana Perného St., ktorý bol v mladosti aktívnym bubeníkom a matky Dagmary Pernej, ktorá v mladosti spievala. V súčasnosti sú obaja zamestnanci ŽSR. Jeho brat Ing. Milan Perný, PhD. sa venuje taktiež hudbe a s Lucasom príležitostne spolupracuje (aj napriek žánrovej odlišnosti). Rodina Perných má šľachtický pôvod vo Francúzsku (dekadentný a chudobný šľachtic, gróf de Pernee, ktorému sa podarilo ujsť počas Veľkej fráncúzskej revolúcie). Etymologický pôvod tohto mena je neznámy.”
"Dozvedel som sa, že môj pra-pra-pra-pra...dedo de Pernyé bol dekadentný šľachtic, ktorý údajne ušiel z Francúzska a usadil sa na našom území. K úteku ho doviedli dlhy prameniace v hedonistickom životnom štýle. K šľachtickým predkom patrí aj zemanský pár Alexander Večera a Etela Kántorová z babkinej strany, ktorí pochádzali z Nitry. No nerád sa tým chválim, keďže som skôr zástancom sociálnej rovnosti a myšlienok francúzskej revolúcie, než feudálnych prežitkov, z ktorých pramenila nerovnosť medzi ľuďmi."
pozn.: oficiálna biografia sa nachádza na http://railman.szm.com/Biogr.htm


O svojom diele a jeho recepcií
“Pochopiteľne. Vydal som si to sám. Žiaľ, aj alternatívne vydavateľstvá podliehajú žánrovej cenzúre. Je to smutné.” (odpoveď vydavateľstvu Exitab, ktoré mu odmietlo vydať album. Story pokračuje ďalej):
“Kedysi Vám nevydali album, pretože existovala cenzúra, dnes vám ho nevydajú, pretože “Vydávame to, čo sa nám páči a čo nás zaujme”. Jedno veľké šťastie, že existuje internet. Cenzúru nahradila všemocná ruka trhu.”
“ak mam predať knihu a niekto povie že to je len nejka povinna luzerska praca a že je jej protoverzia v evidencii prác, tak to nikdy nepredam a doma mi zostane 100 kusov knih, to su tie dosledky vašich komentarov! má to 84, 320 citacii, myslim že to davno presahuje kompetencie nejakej bakalrky bežneho sk študentika”
“na tomto albume som sa toľko narobil, že už sa mi viac ani nechce písať. Pochybujem, že slovenské zapredané mainstreamové médiá niečo vôbec napíšu, ale som rád, že aspoň Music-zone poskytli priestor na PR... takže kdo ste, móže si to zadarmo vyočuť a kdo neste, nech si ďalej očúva meinstrím/pseudoalternative rádiový bullshit.“
(upozornenie: nasledujúci text bude SAKRA dlhý):
“Čas bilancovať rok 2014! V prvom rade vydanie knihy Hudobná kontrakultúra na prelome 60's 70's, 1. miesto na ŠVOUČ za prácu "Úloha kulturológie začiatkom 21. storočia alebo kultúra v neo-liberálnej post-spoločnosti" ešte na FF UKF v Nitre, krst a prednášky ku knihe v Novom Slove v Bratislave a na FF UKF v Nitre, štátnice a titul bakalár čili ovenčený vavrínom (promovaný som bol na výročie Veľkej Francúzskej Revolúcie) a následne totálna zmena životného štýlu (v pozitívnom zmysle) po presťahovaní sa do Bratislavy vďaka mgr. štúdiu kulturológie na FiF UK. Ďalej prvé zahranie si vo filme Záhada Považského Bula K. Hlinčíkovej so spisovateľom Lukášom Lukom, vlastná hudobná relácia 60's 70's FREAKS_JAM s DJ Bobom na rádiu TLIS, prvý krát DJ-om na Yippie 60's 70's párty v Trnave spolu s Markom Pažitným, v rámci ďalšej publikačnej činnosti (mimo knihy) niekoľko článkov pre Nové Slovo, Musicpress a Rock+ a zapojil som sa článkom aj do projektu NačoUmenie. Na nových článkoch a štúdiách ešte aj teraz stále pracujem a budú pestré. Vznikla celá rada nových básni, ktoré zatiaľ neboli oficiálne publikované (iba v rámci status poetry - niektoré slávili celkom úspech a hudobne na albume Theatrum Mundi) a taktiež prvá próza, ktorá čaká na zverejnenie. Rok 2014 priniesol nahrávanie, krst a vydanie albumu Theatrum Mundi s M. Kollárom v spolupráci s alternatívnym rádiom Bunker. Začiatkom roka a potom ešte raz nasledovalo vystúpenie v Rádiu Devín, vystúpenie ako hosťa Egona Dusta v rádiu Bunker, koncerty a hudobné spolupráce s bubeníkom Adamom faunom Magulom, speváčkou Kristínou Prekopovou, s gitaristom Jankom Májom a kabaretným performerom Egonom Dustom; unikátny koncert s Marcom Magnanim v Trnave, Psychedelický prvý máj v Šali, koncerty v nitrianskej synagóge, famózny letný koncert na Basement DNB párty, jeden z najzvláštnejších trip koncertov na Woodstock párty s Krumplipapricashom, zajamovanie si gospelovými černoškami v Prahe na famóznej jam session v Sherlock Bare s T. Kacurezom a Lukášom Jablkovým Závinom, hranie v krásnom prostredí stredného slovenska (Zvolenská Slatina) v rámci Zážitkového kurzu Otan, sólové koncertovanie na festivale .Deň v Trnave a Drum Circus 5., koncert na Faunovej záhrade. V rámci kulturologickej praxe organizácia cestovateľskej prednášky v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre, podieľanie sa na Dni zeme v Mojmírovciach a plánovaná organizácia konferencie ku výročiu Laca Novomeského v Novom Slove na rok 2015. Novinkou v mojom živote bola iniciatíva v rámci projektu Bratislava: European Youth Capital City 2018 kde ma pozvala K. Neveďalová, spolupráca s výtvarníkom Martinom Kochanom na festivale Divadelná Nitra alebo praxovanie v SNG. Na intráku mi neznáma fanynka urobila banner, ktorý zo mňa spravil na istý čas hviezdou internátov. Spoznal som obrovské množstvo ľudí, niekoľkých sito času preriedilo, a aj keď sa napriek tomu cítim ešte viac sám, je to asi údel osôb verejných. Strávil som stovky hodín pracovaním na hudbe a aj napriek absolútne free zdieľaniu ju média totálne odignorovali (teda okrem Rondelu, ktorý si získal celkom pozornosť -síce nie mainstremových médií - no napriek tomu to neovpylvnilo jeho počúvanosť). V roku 2014 som totálne znechutený marketingovými a organizačnými praktikami v hudbe totálne rezignoval na vlastnú organizáciu koncertov a všetko nechal na osud, čo značne obmedzilo koncertovanie. Počas mimoriadne depresívneho leta som riešil problém autenticity bytia, ktorý vyriešilo až presťahovanie sa do Bratislavy. Zažil som vyhrážanie trestným oznámením za urážku podnikateľského mena v rámci hájenia pravdy, niekto sa ma dokonca snažil vytvorením falošného profilu zatiahnuť do špinavej predvolebnej kampane v obci Komjatice (napriek tomu som v lete pre túto obec vytvoril po niekoľko prebdených nociach stránku o histórii vzdelávania uploadol stovky nascanovaných archívnych fotiek - pre budúce generácie), zažil som špinavé ohováranie na sociálnej sieti z réžie bratislavskej kaviarne a pseudoalternatívy, na druhej strane som získal obrovské množstvo priaznivcov za to, že si stojím za tým čo hlásam a nie som obeťou masovej kultúry, mediálnej manipulácie a hlúpnutia ľudstva.
A čo súkromný život? Žiadny nebol. Nebol naň čas pretože som všetky aktivity venoval veciam verejným. Okrem zopár neúspešných pokusov neprišiel žiadny vážny vzťah a taktiež som sa definitívne rozlúčil so svojim strateným snom. Snáď budúcnosť prinesie opäť niečo krásne a ak by aj nie, zostane tu po mne moja hudba, poézia, osvetová činnosť, články a kniha.”
“Dobrý víkend opäť zažil som, aj keď hudobne aktívny znovu nie som. Koncerty zatim ďaleko sú, životné výzvy zatiaľ nie sú. To všetko by sa prežiť dalo, keby v inštitútevzdelávacom, niektorým ľudom ne****lo. Spor veľký tu je, z hudby dneska nevyžijem. Neviem, kde ma cesta zavedie, no ak to bude umenie, prežiť bude spasenie.”
"Mojim veľkým želaním je vydanie básnickej zbierky, to by však v kapitalizme niekto musel podporiť poéziu politicky nekorektného autora, čo je nemožné..."
"
Najočistnejším aktom je práca na niečom zmysluplnom. A tak už pomaly finalizujem svoju rozsiahlu diplomovú prácu o Ladislavovi Novomeskom. A mám z toho dobrý pocit. 479 citácií a poznámok pod čiarou na 142 stranách už spochybní máloktorý antikomunista."
"Sákra! Dobre dávno som si tak dobre nezahral. Jimi Ružička je skrátka slovenský Hendrix. Kontrakultúra 60s &70s a Hendrixova Woodstocká gitara ožili v nitrianskej skúšobni! Klasiky Hendrix, Cream, Billy Winters, Pink Floyd, Led Zeppelin, Queen, The Doors... oprášil sa starý repertoár spred rokov... Voodoo Child, Little Wing, Hey Joe, Time, Lighty My Fire, Whole Lotta Love, Sunshine Of Your Love, Wind Cries Mary, Shapes Of Things, Crazy Little Thing Called Love ... nabudúce pridáme aj Santanovu Black Magic Woman a aj nejaké československé pecky... Prvá slovenská rebelská kontrakultúrna kapela Dilusion už čoskoro na pódiách! A zajtra sa teším na konferenciu v Starej budove Národnej rady, nakoľko príde sám prezident Českej republiky, Miloš Zeman"
"
Keď sa tak spätne pozerám na moju niekoľkoročnú snahu preraziť v hudbe a porovnávam to s tým, ako ma tí kreténi denno-denne riešia za to, že mám iný názor....pokus preraziť v zmysle človeka z dediny, ktorý nemá a nikdy nemal konexie v elitných kruhoch kaviarne... spomínam si na výrok z filmu Limonádový joe: "Fraška života letí kupředu jak splašená herka - a diváky už pranic nezajímá zápletka prvního aktu."
 "Ďakujem za možnosť, zahrať si koncert po pár mesiacoch nevyžiadanej hudobnej pauzy, resp. ignorácie zo strany organizátorov pre moje politické názory a žurnalistickú činnosť. Možno to bol jeden z mojich posledných koncertov, napriek tomu som rád, že som ho odohral."
O spoločnosti
“Stráviť hodinu v nemenovanom nákupnom centre bolo pre mňa ako to najhnusnejšie psychické mučenie. Prázdne pohľady ľudí, tisíce podvodníčkov, kšeftárov a idiotov na každom rohu, všade rárohy, ktoré človek ku životu nepotrebuje, všade tie isté handry, všade ľudia zapojení totálne do tohto hyperkonzumného matrixu. Zastal som, obzrel som sa okolo seba, pochytila ma neuveriteľná úzkosť, ktorá bola sprevádzaná neznesiteľným umelým teplom a pocitom bezvládnosti (až Satrovsky existenciálna situácia). Východ bol ďaleko, na krku som mal ťažký batoh s bubnom, nemal som ani síl pokračovať. A to všetko len preto, že som potreboval navštíviť hudobniny a kníhkupectvo. Toto sú momenty, keď si uvedomím, že do tejto doby už fakt nepatrím a vlastne "obdivujem" tých, ktorí tieto budovy navštevujú, pretože pre mňa to bolo niečo neznesiteľné. Ľudia sériovo vyrábaní, nekritickí, konzumní, blbí...radšej jednosmerná cesta do nekonečného vesmíru, než žiť v tomto... bye bye 2010s…”
“Moment, keď človek začne pochybovať o všetkom čo sa za celý život naučil. Moment, keď prestane veriť v existenciu človeka ako tvorcu kultúry a ako niekoho, kto je "nad živočíšnou ríšou." Moment, keď sa po skvelom večere, kde si človek dobre zahrá na cajone s partiou starých muzikantov a potom sa dostane do totálneho "kultúrneho" šoku, kde v orangutánmi preplnenom autobuse (vydávajúcimi sa za rod ľudský) chystajúcimi sa na tzv. open semester párty začne pochybovať absolútne o všetkom. Keď zastane autobus, pretože autobusár stratí nervy a chce sa ísť obesiť, pretože toľko debilizmu skrátka psychicky nezvládne a zostane stáť na Zochovej. To je ten moment, keď sa človek takmer rozplače a povie si: má všetko čo som dodnes urobil nejaký zmysel? Etológia syčáčkov baliacich totálne nepoeticky v angličtine ženské na to, či majú zajtra školu... a tie tupé kravy sa snažia lámanou angličtinou prejaviť svoje sympatie tupému hlupákovi bez štipky charizmy a vkusu. Potom na mňa ktosi s rehotom kričí, že som ako "buzerant Freddie Mercury" a jeho rehot vo mne vyvolá skratovú reakciu, keď mu odpoviem, že je totálne nudný, nezaujímavý, normálny, prvoplánový a vypočítateľný hlupák bez štipky jedinečnosti a charizmy. Našťastie však môj hlas zanikne v totálnom hluku, ktorý je akýmsi otiskom a výpovednou hodnotou generácie, ktorá už nemá čo povedať. Utopila sa vo vlastnom konzumerizme, ktorého hranice sa zastavili kdesi na dne fľaše vodky odhodenej v kúte diskotékového klubu. Je opakom toho, čo dokazovala modernistická bohéma, či kontrakultúra 60s - zmenené stavy vedomia boli prostriedok hľadania a nie absolútnej kapitulácie ideálov. A posledná stratená nádej: týpek, ktorý sa tvári, že je nad vecou a zrazu človek zistí, že je tiež súčasťou toho "iného" sveta. To sú tie situácie, keď človek už neverí ani v poéziu, ani v kultúru, ani vo filozofiu a ani v umenie. Vtedy je proste všetko zbytočné... jedine vnútorný svet vlastných kruhov... ja patrím asi už iba ku generácii šesťdesiatnikov a v tejto dobe som sa ocitol omylom....”

O hudbe nie svojej:
"Pavol Hammel je ďalšia z nedocenených osobností a súčasnou cenzúrou z ideologických dôvodov ignorovaná."
"
Jozef Jimi Ružička pochádza z Nitry a na gitare hrá od malička. Bol členom rôznych hudobných formácií, avšak dodnes je stále neznámym a je akýmsi príkladom toho, že slovenská kultúrna obec je elitárska a neponúka priestor pre skutočné talenty. Jimi totiž nepatrí k elitným kruhom bratislavských kaviarní ani nepochádza z majetnej buržoáznej rodiny. Je skrátka talent od prírody a muzikant robotníckej triedy, ktorý reprezentuje symbol dnešného mladého, talentovaného hudobníka. Je jeden z mála gitaristov, ktorí dokážu verne odohrať skladby Jimiho Hendrixa, Garyho Moora či Erica Claptona, no napriek tomu o ňom Slovensko stále nevie."
"
Duo Servusáci včera mastili v bratislavskom KD Zrkadlový háj. Zkradlový háj je nádherná neskoro-modernistická stavba z polovice 80. rokov. Šesťdesiate roky a sedemdesiate roky, cigánske vypaľovačky, ale aj klasické ludovečky zlepšili náladu na maximum. Parádne socialistické kulisy petržalského kulturáku a dobrá nálada sršala zo starších ľudí, ktorých baví žiť aj napriek tomu, že peňazí je málo. Posledné ostrovy autenticity už chránia iba starší ľudia, ktorí sú akýmsi kontrastným opakom celého nášho súčasného sveta. Neviem, čo budem robiť keď odíde generácia dnešných pätdesiatnikov až sedemdesiatnikov, ktorí si pamätajú a zažili šesťdesiate roky. Svet bude veľmi smutné miesto." (pozn.: text sa týka bežnej vidieckej zábavovej kapely zvanej Duo Servus)


O ženách
“8th august: International day of the female orgasm/Medzinárodný deň ženského orgazmu - najkrajšieho fenoménu prírody... súdružkám oslávenkyniam prajeme mnoho tvorivých chvíľ”
“Nemyslím si, že by mala pretrvávať konvencia, že filozof musí mať mať rád nenamaľované, na nohách chlpaté, chladné a prírodné ženy… a ak by, tak sa hlásim ku výnimkám - mám rád krásne, umelé, vymaľované, voňavé a až vulgárne sexuálne príťažlivé ženy... sorry, my left wing friends, ale aj feministika/emancipovaná žena (nedávno som sa s jednou presne o tom bavil a na 100% sme sa zhodli) sa môže o seba starať a sám také poznám...podľa mňa to je pokrytecké a je to prežitok a skostnatelosť filozofických kruhov"
“Môj život vie byť niekedy vo svojej tragikomickosti celkom vtipný. Dnes prišla SMS od fanatickej fanynky: "Lukáš, nejde mi internet, som s tebou šťastná, verím len v teba, v nič iné neverím." Z toho vyplýva: asi som sa stal pre niekoho hybným princípom vesmíru a aby nebolo málo, k tejto viere je pripojená téza o dualite mojej osobnosti, keďže so mnou vlastne JE, aj keď o tom neviem. Navyše asi toto neexistujúce alter-ego zrejme čaká na ďalší z cyklických mailov s tým istým obsahom, ktoré bombardujú moju schránku. Vitaj divadlo svet. Jediná možnosť ako sa z tohto ontologicky nezblázniť je tváriť sa, že tieto správy vlastne nechodia mne, ale môjmu druhému, čiže neexistujúcemu ja a tým sa zbavím existenciálne zodpovednosti za toto stratené stvorenie.”


Filozofia sveta
“Poviete si, prečo na politickom, kultúrno-umeleckom a filozofickom blogu ďalší článok o železnici? Pretože pre pochopenie našej každodennej reality potrebujeme poznať dimenzie a pretože (ako povedal Lenin), všetko so všetkým súvisí.”
“Jeden veľký človek, ktorého si nesmierne cením a často ho tu aj citujem mi raz povedal: "skutočnú osobnosť nemôžu mať radi všetci, v momente, ako máte nepriateľov, je to znak, že sa vyhraňujete a za niečo stojíte." Tieto slová ma držia pri živote, keď z kanálov vyliezajú potkany, ktoré ma znevažujú.”
“áno baví, hovoriť pravdu v dobe všeobecnej lži je revolučné ako povedali Orwell a Gramsci . Niekto musí povedať, že cisár je nahý! A áno, má to zmysel, pretože mnohí v tom matrixe žijú a ja som ten posol, ktorý im ukazuje v čom žijú a ponúka im tú matrixovskú tabletku, ktorú môžu a nemusia prijať.”
“Ja som napísal knihu, kde o tejto alternatíve hovorím. Pre mňa je alternatíva anti-konzumná revolúcia! Ale bavme sa o činoch..
Odkedy som v Bratislave ani raz som samo-iniciatívne nanavštívil obchod a nerobil som veľký nákup. Na protest hyper-konzumnej spoločnosti. Fungujem iba zo školských obedov...
...všetok čas venujem osobnému rozvoju. Takú alternatívu! Takú alternatívu ukazujem svojim konaním!
Isteže som bytosť omylná a keďže žijem v tomto systéme, som odkázaný na jeho páky, ale snážim sa ich v maximálnej miere obmedziť. Bojkotujem MacDonaldy, bojkotujem predražené krčmy, bojkotujem rytmusovské diskotéky, kde sa ľudia podobajú skôr zvieratám, než ľudom; bojkotujem buržoáznu pseudo-kultúru a hnusný smotánkový smog! Bojkotujem pseudoalternatívnu kultúru, ktorá využíva všetky prvky systému. Bojkotujem komerčné televízie, bojkotujem ľudskú hlúposť! Bojkotujem ideál, že dobré je iba to, čo si na seba zarobí, že dobré je iba ekonomicky prospešné, flexibilné, ekonomicky zdatné, konkurencieschopné a podobné neoliberálne mantričky. Je mi z toho na zvracanie a preto proti tomu bojujem!”
“nepoznáš ma, nevieš kto som, takže nevieš nič o mne a tom aky som, nikdy si ma nevidela a viem že som iny a plne si to uvedomujem, pretože mi to už povedalo velmi vela ludi. Stači ked prideš do mojej izby a ma velmi daleko od izby dnesnych teenagerov. Najdeš tam veci, ktore v bežnej izbe dospievajuceho len ťažko najdeš.”
“Facebook odhalil to, o čom sa Gramscimu ani nesnívalo. Kultúrnu hegemóniu, indoktrináciu vo svojej najviditeľnejšej podobe. Absolútne bez pretvárky a bez zbytočných verejno či súkromno inštitucionálnych krytí v realite. Kyber-realita ovládla masy, ktoré sú rozsekané na maličké kúsočky za svojim notebookmi a vytvorila masívny súhlas väčšiny s ideologickým pritakávaním jediného "správneho" názoru. Nahá ideológia, ktorá nepotrebuje žiadne sociologické, kulturologické, filozofické výskumy. Ľudia tvoria štatistiky zdieľaním, lajkovaním a komentovaním príspevkov, ktoré prezentujú ideológiu vo svojej nahote. A tí, ktorí sa vzbúria sú sankciovaní buď vykázaním na perifériu záujmu alebo sú terčom posmechu. Na druhej strane ma teší, že počet odpojených od matrixu pribúda a odhaľujú negatívny kód ideológie kolektívneho násilia-hejtu.”
"ach internet... oveľa väčšiu radosť mi robí pohľad z okna na ďateľa, v lúčoch zapadajúceho Slnka, ktorý sa snaží vyďobať z kôry akéhosi parazita..."
“Mojou úlohou je byť zároveň spojivom dvoch znepriatelených táborov, hľadať pravdu a hlásať ju za každých okolností a hlavne bojovať múdrosťou a šírením vyšších ideí proti hlupákom.”
“Po mojej revolúcií plánujem zrušiť armádu a založiť ministerstvo mieru”
“Príroda často nastavuje zrkadlo človeku a niekedy aj sama sebe. Už tretí deň akýsi vtáčik (pinka), niekoľko hodín od skorého rána do večera, cyklicky naráža do okna, kde vidí svoj odraz. Rituálne vyspevuje a láka fiktívnu samičku, ktorú vidí vo svojom odraze. Vyšší level vtáčieho narcizmu, alebo neodbytné hľadanie si doslova rovnocennej partnerky? To narážanie do skla môže pripomínať hypermoderného človeka v jeho zacyklenosti, v neustálom hľadaní dokonalého, ktorého vidí v konečnom dôsledku vždy za zrkadlom”
“Keď pozerám von z okna, už to nieje ako kedysi, ofina mi cestou zmokla, sú to už len obrysy. Májový čas lásky kvet v mokrom habite sa mení v temný kút, z dažďa vynára sa tisícka mokrých, studených rúk. Stop! Stále je to rovnaké, basnikom nikdy nebudem. Nevadí mi to nuž, svoj čas v daždi prečkal som už. Bubny su osudom mojim, jemu sa do smrti dvorím.”
"Možno sme mnohí pre väčšinu konformistov podivíni, ale práve oní podivíni hýbali dejinami a zapísali sa do veľkej knihy ľudstva. A aj Jim Morrison patril k nim."

Political views

"Miloš Zeman, posledný husitský prezident, prezident umierajúceho času - vždy som mu držal palce. Má môj obrovský obdiv, že sa nechce zapojiť do tejto špinavej hry mocností, ktorá hazarduje s existenciou ľudského rodu."
"
nezabudni povedať, že sme všetci nazi-bolševici...a potom následne židobolševici.... čo spravila proti imperialistickému militarizmu vaša bratislavská kaviareň?"
"Ja mám na rozdiel od teba v hodnotách jasno: nie som iba triedne vykastrovaný, liberálny, kaviarensky pseudoľavičiar ako ty - presne z takých sa osobnosti ako Slavoj Žižek vysmievajú. Ja som na rozdiel od teba nikdy nezradil svoje ideály spájaním sa s kaviarenskymi neoliberálmi na akciách a lá Refugees welcome."
"
Ešte k tomu víťazstvu Kotlebovcov: bratislavskí liberálikovia, kaviarenská ľavica, proamerickí hajzlíci a podporovatelia NATO, refugees welcome aktivisti, mediálne presstitútky, arogancia zaplatených prieskumných agentúr, umelci, blogeri, admini stránok, ITčkári v službách systému; rozdeľovanie politikov na outsiderov a headlinerov, oportunistická ľavica, miliardy v kampani pravicových strán hrajúcich sa na pro-občianske, psychopati a stalkeri na sociálnych sieťach, nihilizmus hipsterskej mládeže, antikomunistickí psychopati - je to len a len vaša vizitka. Víťazstvo Kotlebu vnímam ako víťazstvo protestných hlasov, nie ako víťazstvo fašizmu. Je to dôsledok bordelu, ktorý tu je po roku 1989 a dôsledok nehoráznej arogancie moci - ponovembrových vlád, médií a mimovládok. Ľudia volili protestne a volili tých, ktorí majú možnosť to tu rozbiť bez ohľadu na to akým spôsobom. Bude bordel... Ak chce ľavica prežiť, má jedinú možnosť: sociálna demokracia radikalizáciu doľava, komunisti úplnú zmenu rétoriky a zjednotenie."

Lifestyle
“Byť MOD znamená, byť štýlový aj za ťažkých životných podmienok a okolností. Preto občas treba upraviť aj háro aby malo dosť objem a aby som naserial svojim ksichtom ľudí, ktorí by boli najradšej keby ma videli bez vlasov alebo ma najradšej nevideli.”
“Recepty z roku 1965..a to je akože problém? Milujem staré dobré socíkovské jedlá domácej kuchyne, ktoré je už možné nájsť pomaly len v tých školských jedálňach. Vôbec nechápem čo je na tom zle... Ale musíme byť predsa moderní! Musíme zlikvidovať všetko staré a nahradiť novým..
Moji hejteri si zo mňa robia srandu, za to že milujem kuchyňu školských jedálni, áno milujem, pretože aspoň tá pripomína staré dobré časy a ešte aj to idú kreténi zlikvidovať. Akoby nebolo v meste dosť hipsterských reštaurácii”
(odpoveď neprajníkovi, ktorý podotýkal, že aj stravovanie sa v školskej jedálni je konzumný spôsob života): "Kurva Artur zobuď sa aj ty! Hyperkonzumerizmus a prežieranie sa v macdonaldoch nemôžeš porovnávať so životným štýlom - dva školske obedy za deň. Gratulujem!"
“A ešte mi strejdo poradil antihipsterskú-antidraxlerskú jedáleň Lahôdky u Majstra s luxusným držkovým perkeltom na námestí v Šuranoch, ktorú sme neskôr s otcom aj navštívili... a poradil veru dobre. Kvalitná socíkovská, majstrovská kuchyňa a cena 1.80€. Prepáčte mi mladí ľudia, ja už do tohto sveta nepatrím, ja už rozumiem iba svetu staršej generácie.”
"Duchovia ma vždy fascinovali. Bohužiaľ alebo možno chvalabohu ich neviem vnímať. Za celý život som žiadneho nevidel, no aj napriek tomu v nich verím. Jediný podivný zážitok sa stal v jednom byte, kde som spal po svojom koncerte. Celú noc som počul ako keby sa niekto ku mne blíži. Otvorím oči a nikde nikoho. To praskanie parkiet bolo neznesiteľné. Na druhý deň ráno som sa dozvedel, že na mieste kde som spal niekto pred x rokmi zomrel. Moji známy majú narozdiel odo mňa plno takýchto zážitkov. Otázka znie… vyhýbajú sa mi duchovia? Nie som pre nich zaujímavý alebo ich proste nedokážem vnímať?"
"
Tetuška predavačka sa kontrolne zahľadela a zapochybovala... má ten chlapec vôbec 18 rokov? Úprimne ma to potešilo, najmä dnes, keď je IN vyzerať v dvadsiatich na štyridsať. Večne mladý... chlapcom až do smrti."
"Viem, že vizuál v zornom uhle večnosti nie je dôležitý a podstatné je to čo má človek v hlave, ale ak človek reprezentuje myšlienky, mal by im dať aj dôstojnosť svojim odevom a štýlom. A (Alain) Delon pre mňa týmto ideálom elegancie určite je. Prajem mu veľa zdravia a šťastia. Keby sa ma kdesi v nebi pred narodením spýtali, akú tvár si mám vybrať - tak vo najužšom výbere by bola tvár Delonova."

O hejte a hejteroch
“Už dávno som nenapísal status pretože si hovorím načo? Po včerajšej diskusii s odborníčkou na mediálnu komunikáciu sa mi iba potvrdilo to, že to tu nemá žiadny zmysel.“
“Pocit koľko ľudí ma neznáša za to, čo robím v hudbe je úplne fantastický. Čudujete sa, ale mne normálne robí radosť, keď ma niekto spomína v rpčkach, statusoch, komentároch, aj v prípade negatívnom. Negatívna popularita ma vždy tešila.” (pozn: ide o jeho staršie vyjadrenie, ktoré, ako si môžeme všimnúť, ostro kontrastuje s jeho súčasným postojom)
“Fascinuje ma, že akonáhle vyjadrím názor, v tom momente sa na mojom profile objavujú mená ľudí, ktorých jednak nemám v priateľoch, jednak nepoznám a jednak nestojím o ich komenty a názory” (pozn: išlo asi o jeden z najčastejších spôsobov, ktorým Bc. Lucas Perny argumentoval proti akýmkoľvek kritickým príspevkom (ďaším bolo blokovanie užívateľov), než prišiel na to, že facebook sa dá nastaviť tak, aby mu pod statusy mohli písať iba ľudia, ktorých má v priateľoch. Inde použil zase slovné spojenie “nevyžiadané názory”, alebo variácie na otázku "kto sa vás pýtal na názor?".).
“Práve som blokol tri holky, čo si ma dali sledovať iba na to, aby sa na mne zabávali”
“Táto mašina prestane mať zmysel v momente, keď mínusy začnú prevažovať plusy. Keď príspevok, že ste vydali knihu, článok, album, básne, zorganizovali konferenciu, koncert či prednášku, nikoho nezaujíma, ale hlúposti, virály, tupé znevažujúce a nihilistické články o ničom alebo selfie fotečky zamoria celý internet. Ó, sladká nevedomosť. Vráť ma v čase do momentu, keď som netušil aké vedia byť ľudia hyeny. Do času, keď som ešte veril tomu, že ľudia nie sú až tak zlí.”
“Že, si tých krétenov poštvem až tak, že si pridávajú moje fotky na profilovky a vytvárajú falošné profily, ktoré sa ma snažia znevážiť, tak to som skutočne nečakal. Poprosím všetkých podporovateľov a skutočných priateľov aby nahlasovali falošné profily s mojou fotkou. Ďakujem Vám.”
"Posielam vystrelený prostredník všetkým idiotom, ktorí so mnou majú problém a potrebu ma ohovárať. A ako mi včera povedal kamarát, s ktorým som sa stretol po dlhšej dobe: "Serieš ich preto, lebo hovoríš pravdu a preto ťa stále potrebujú riešiť." Žijeme v názorovej a trhovej totalite, ktorú upevňujú tí, ktorí ovládajú médiá, PR, marketing a tí, ktorí manipulujú cez svoj vplyv. Nikto ma nikdy nepresvedčí o opaku, pretože som si to dokázateľne zažil na vlastnej koži. Mňa neumlčíte!"
“Keby Ludwig van Beethoven vyrastal v Komjaticiach, skončil by ako čudák z ktorého by si miestni obyvatelia robili posmech a namiesto komponovania symfónií by si radšej strelil guľku do hlavy” (pozn.: Lucas Perny má trvalé bydlisko v Komjaticiach)
“Po istom čase mi prestalo vadiť, že si ma niektorí ľudia (ktorí sa inak napr. v meste pri živom stretnutí tvária že sa nič nedeje) zmazali z tejto virtuálnej reality. Už nie som sklamaný, deprimovaný, frustrovaný ako kedysi. All or nothing, tak hovorí moje škorpiónske ja, a kto ma neberie takého aký som a má problém napríklad s mojimi tvrdeniami, ktoré sú súčasťou mojej osobnosti rovnako ako je súčasťou moja hudba, moje básne, môj štýl, moje politické a filozofické presvedčenie, tak nech ide do čerta! Je to vizitka ich idiotizmu a názorovej netolerancie, a to nie je mojou chybou. Tiež si mažem ľudí s ktorými principiálne nesúhlasím, avšak netvárim sa, že je "všetko vpohode" ak ich stretnem v meste. Raz ma nesmierne pobavil koment jednej dievčiny: "hráš dobre, ale máš nap**u názory." - takýchto ľudí vo svojom živote nepotrebujem a možno aj preto som obmedzil svoje hudobné aktivity. Znechutený z povrchnosti, ktorá vládnej v pseudoalternatívnej scéne”
"Neviem či má vôbec zmysel sa k tomu ešte vyjadrovať, ale pokúsim sa - špeciálne pre všetkých moralizátorov (zľava či sprava) a všetkých, ktorí ma zrazu označujete rôznymi pomenovaniami od nazi-bolševika, židobolševika, blázna, stalinistu, nacistiu. feťáka, konšpirátora až po pseudointelektuála - doporučujem vám iba jedno: prečítajte si moje texty. V každom svojom texte citujem uznávaných autorov, pracujem s odbornou literatúrou, používam dôveryhodné zdroje a pracujem prísne vedeckou metódou.
Moja spolupráca som Zem a vek je založená na absolútnej slobode v písaní a zastávania hodnotových kritérií, ktoré vyznávam. Bez akéhokoľvek kompromisu. To bola moja podmienka, ktorá bola a je dodržaná."

"sorry za vulgarizmus...ale... kurva..ja som perzekuovaný!!! čo to nevidíš? Pernamentné špehovanie, zverejňovanie sukromnych konverzacii, vyhodenie z nemenovanej práce a nemožnosť zamestnať sa v inej nemenovanej práci z ideologických dôvodov, riešenie mojej osoby na uzavretych diskusiach pana Smatanu, kontrola mojho účtu na FB, mazanie mojich blogovych prispevkov.. vykonštruované obvinenia z platenia FSB a pod.... ked mi ešte niekto bude tliachať o slobode a demokracii tak je asi uplne mimo reality.. čo nevidiš, že zo mna urobili odstrašujúci príklad pre všetkých, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor?" 
"my sme tí víťazi, oni skončia na smetisku dejín..škoda, že sa toho nedožijem... povedal by som, že sa toho dožijú aspoň moje deti, ale zrejme žiadne mať nebudem" 
"Prepáč, potom čo mi robí bratislavská neoliberálna chamraď akosi strácam zmysel pre humor" 
"Znášať denno-denne tie útoky primitívov a nevzdelaných idiotov, ktorí majú zmasírované mozgy propagandou je niekedy fakt psychicky náročné. Následky to má zároveň aj také, že už nedokážem nájsť reč s antikomunistom, pretože viem, že sú to v podstate horší fanatici, než najdrsnejší stalinisti v 50. rokoch.
Sú momenty, keď má človek chuť sa na všetko vykašlať, ale potom si spomeniem na Novomeského a Husáka, ktorých väznili vlastní a aj napriek tomu neprestali veriť túžbe ľudstva po vybudovaní dokonalej spoločnosti. Títo ľudia si odtrpeli za kapitalizmu, za fašizmu a taktiež v 50. rokoch, a neprestali bojovať. To je jedna z vecí, ktorá ma drží pri živote."
"
Chcel by som odkázať hejterom, že len totálne brutál-ultra-extra-primitívny megadebil vesmírnych rozmerov sa vysmieva z toho, že si zo seba niekto dokáže občas vystreliť a nebrať sa extrémne vážne. Odkazujem to tým primitívom, ktorí sa mi vysmievajú v štýle "to je ale debil" na mojej pokoncertnej fotke s vyplazeným jazykom spred asi štyroch rokov alebo tým magorom, čo sa smejú zo všetkých sebaironických komentárov, fotiek a podobne. Budem citovať kontroverzného Miloša Zemana: "Iba ten, ktorý si dokáže urobiť srandu zo seba, má pravo robiť si ju z druhých." A nejaký hajzel skrývajúci sa z pohodlia anonymity za špinavú stránku na to teda právo absolútne nemá!"
"Viete ako zistíte, že to niekto myslí vážne a úprimne? Viete ako hľadať tých, pre ktorých sú podstatné myšlienky a nie prachy? Dostane sa na čiernu listinu - púšťajú sa do neho mediálne hyeny, trolleri, blogeri a malomeštiacka lúza štedro platená a duchovne vyprázdnená."



last but not least:
mám pocit, že jeseň a zima minulého roka boli mojim posledným šťastným obdobím... posledným obdobím harmónie a príjemného sebaklamu...
vtedy som si ešte myslel a veril som...
že ľudia nevedia byť až také svine, že vás na každom rohu stalkujú,
že si možno do roka nájdem v Bratislave zmysluplnú prácu,
že sa bude dať zostať na univerzite v rámci doktorandského štúdia,
že budem organizovať koncerty a prednášky v Mlynskej doline,
že moja ex bude mojou budúcou ženou,
že sú v Mlynskej Doline skvelí ľudia,
že sa možno zamestnám na Ministerstve kultúry
že si niekto všimne moju ťažko vydanú knihu
že si niekto všimne náš album s Miloslav Kollár - Theatrum mundi
že vstúpim do politickej strany, na ktorej čele mal byť človek, ktorý sa na mňa skrátka vykašlal
že nie som obklopený falošnými ľudmi,
že sa vrátim na koncertné pódia,
že slovenský lavicový liberalizmus a ľudsko-právny aktivizmu je fajn, že je súčasťou 60s dedičstva v pozitívnom zmysle, a že slovenská nová ľavica nie je iba pokrytecké moralizovanie a udržovanie statusu quo v kapitalizme, navyše spriahnuté so západnou propagandou
že bratislavská kaviareň ...že tu sú aj ľudia, ktorí chcú úprimne zmeniť spoločnosť k lepšiemu..a že sa dá aj s pravičiarmi baviť o niektorých témach
že sa mladí ľudia dajú zmeniť a že sú medzi nimi mnohí, ktorí chcú zmenu spoločnosti a že hipsteri a alternatívna kultúra vie byť aj ľavicová a dokáže prijať 60s & 70s dedičstvo... najväčší omyl...
že sa 60's 70's FREAKS_JAM stane masívne počúvanou reláciou,
že sa dostanem do Rádia Devín,
že sa Nové Slovo zmení na tlačené periodikum s redakciou, kde budem pravideľným prispievateľom,
že je Európska únia reformovateľna a Syriza je nádejou novej novej ľavice
že konferencia o Novomeskom vyvolá v médiách ohlas
že ľudia, ktorí so mnou na Facebooku diskutujú a nesúhlasia, nevytvárajú za mojim chrbtom skupiny, kde ma očierňujú
že neexistuje žiadny Jaslovský, Mladý hejter, ani fici.sme, ani dailymale, ani Denník N, ani educafé, ani SOD, ani iné odporné pliagy, ktoré mi znechucujú denno-denne život
že založím veľkú 60s retro kapelu
že budem organizovať 60s parties
že budem konečne šťastný... a možno som aj šťastný vlastne bol
...ale potom prišiel máj, verejné prenasledovanie trollerskými stránkami a všetko sa definitívne zrútilo... teraz na troskách svojich stratených snov, dobitý a doráňaný, no zároveň brutálne zocelený, znova budujem svoju budúcnosť...


tento text vám priniesli Varovec Prodakšns - váš verný sprievodca utajenými zákutiami slovenskej kultúry - spoločne s početným kolektívom znalcov a zberateľov diela Lucasa Perneho. surový zozbieraný materiál skompiloval a sprievodným slovom opatril Samčo, brat dážďoviek.